V dnešnej odrobine sa nezastavujeme pri pocite, že všetko musíme zvládnuť sami. Zastavujeme sa pri Ježišovom prisľúbení: dáva nám Ducha Tešiteľa — Parakléta, Obhajcu, Ducha, ktorý je pri nás (porov. Jn 14–16). Prichádza práve tam, kde sa láme človek: keď strácame vieru, keď si Boha zamieňame za to, čo nie je, aj keď nás dobehne pravda o vlastnom hriechu.

Ježiš nám sľubuje Ducha, ktorý nás neopúšťa: pripomína pravého Boha, vedie k pravde bez zúfalstva, a dáva silu znova vstať. Dnes je to pozvanie prosiť: „Pane, daj mi svojho Ducha, aby bol stále so mnou.“

V dnešnej odrobine sa nezastavujeme pri neistote, kam to celé smeruje. Zastavujeme sa pri Ježišových slovách: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ (Jn 14). Mnoho príbytkov je znak, že nebo je domov – že Boh nám pripravuje miesto. A to znamená, že náš život má cieľ a má zmysel. Ježiš pritom nepovie: „Ja poznám cestu.“ On povie: „Ja som cesta.“ Nie je len ten, kto ukáže smer – je ten, kto nás nesie. Preto pozvanie dneška znie jednoducho: žiť tak, aby sme nezostali pri povrchu. Žiť pravdivo. Žiť naozaj.