V tejto odrobine nás otec Jozef povzbudzuje aktívne žiť Božie Slovo, to znamená preniesť ho do svojich životov, byť mu verný a ďakovať zaň.
Mk 6, 1 – 6
JEŽIŠ V NAZARETE
Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.
Mons. Jozef Jarab
Jozef Jarab považuje kraj v okolí Spišskej Kapituly za svoj rodný kraj, pretože v ňom prežil väčšiu časť svojho života. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1970 a o dvadsať rokov neskôr, po totalite, sa stal rektorom kňazského seminára v Spišskej Kapitule. „Mal som tú veľkú milosť vychovávať mnohé generácie kňazov,“ povedal pri predstavení otec Jozef.
V rokoch 2014 – 2018 bol rektorom na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Od roku 2018 je na Spišskej Kapitule, v priestoroch, ktoré pri návšteve mesta Levoča posvätil dnes už svätý otec Ján Pavol II. „Vždy sa sním aj rozprávam, “ dodal otec Jozef.
Výzva na týždeň
Chiara Lubichová, ktorá pre fokolarínov mesačne pripravovala Slovo života končila toto slovo otázkou; Ako budeme žiť toto slovo? Všimnime si pozornejšie,že Ježiš neurobil medzi svojimi rodákmi veľa zázrakov, ale chcel aby jeho nasledovníci robili malé zázraky uprostred života, tzv. zázrak všedného dňa s prívlastkom čara všednosti. Takým čarom všednosti je aj žiť slušne uprostred našej spoločnosti. Lebo slušnosť znamená, dotýkať sa toho druhého tak, aby ho to nebolelo. Dotýkajme sa ľudí a Boha tak, aby ich to nebolelo. Aby z nás mali všetci radosť.
