Desiata odrobina nám ponúka pohľad na potreby ľudí. Bohuš Živčák nám ukazuje aj to, že napriek tomu, že Ježiš bol Bohom, tak nemal potrebu to dokazovať pri každej príležitosti. Povzbudzuje nás k tomu, aby sme ho spoznávali a hľadali srdcom, jedine tak ho nájdeme.
Jn 6, 1 – 15
NASÝTENIE ZÁSTUPU
Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. Blížila sa Pascha, židovský sviatok. Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš prikázal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky piatich jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“ Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám.
Bohuš Živčák
Bohuš Živčák je jedným z lídrov spoločenstva Rieka života. Pochádza z mesta v okrese Stará Ľubovňa, z Podolínca. Narodil sa v tradičnej kresťanskej rodine a za jeho prvý dotyk s Bohom považuje pozvanie otca Michala Zamkovskéjo na tajné duchovné cvičenia, ktoré sa konali v období totality na východe Slovenska.
Zaujímavosťou jeho detstva je to, že prvý rok života vyrastal v kláštore redemptoristov v Podolínci, pretože jeho rodičia tam v mladosti bývali. S manželkou majú štyri deti a ich život im skrášľujú aj dve vnúčatá.
Momentálne pracuje v hospici svätej Alžbety v Ľubici, ktorý patrí k Spišskej charite a s kolegami sa tam starajú o zomierajúcich.
Zdroj: svetkrestanstva.postoj.sk
Výzva na týždeň
Čo keby sme tento týždeň viac ďakovali za chlieb? Za chlieb, ten konkrétny, za chlieb každodenný; tú Božiu starostlivosť o nás od večera do rána, od rána do večera. Za to, že máme čo jesť, že si máme čo obliecť, že máme kde bývať. Ale tak veľmi konkrétne poďakovať Bohu; ďakujem ti, Otče, že sa staráš.
