Odrobina 43, Mons. Dávid Tencer

DOHODA O ZRADE

Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho vydal. Zaradovali sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho vydať.

PRÍPRAVA POSLEDNEJ VEČERE

V prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.

OZNAČENIE ZRADCU

Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“ Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

POSLEDNÁ VEČERA

Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

VÝSTRAHA PETROVI

Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!“ Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní.

MODLITBA V GETSEMANI

Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť.Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“

ZAJATIE JEŽIŠA

Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov, zákonníkov a starších. Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ Vtedy ho všetci opustili a zutekali. Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, on však plachtu pustil a utiekol nahý.

JEŽIŠ PRED VEĽRADOU

Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Peter ho z diaľky nasledoval až dnu do nádvoria veľkňaza. Tam si sadol medzi strážnikov a zohrieval sa pri ohni. Veľkňazi a celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali. Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich svedectvá sa nezhodovali. Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: „Počuli sme, ako hovorí: ‚Ja zbúram tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“ Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. Tu vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: „Ty si Mesiáš, syn Požehnaného?“ Nato Ježiš odpovedal: „Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ Nato ho všetci odsúdili, že si zasluhuje smrť. Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.

PETER ZAPIERA JEŽIŠA

Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ On to však zaprel a povedal: „Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš.“ A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. Keď ho slúžka uvidela, začala znova hovoriť okolostojacim: „Aj tento je jeden z nich.“ Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: „Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.“ On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: „Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!“ Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: „Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš;“ chytil sa za hlavu a premohol ho plač.

JEŽIŠ PRED PILÁTOM

Hneď na úsvite sa zišli veľkňazi so zákonníkmi a staršími i celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a vydali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ On mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“ Veľkňazi ho obviňovali z mnohých vecí. Pilát sa ho znova spýtal: „Nič neodpovedáš? Pozri, čo všetko na teba žalujú.“ Ježiš však už nič neodpovedal, takže sa Pilát čudoval.

JEŽIŠ ODSÚDENÝ NA SMRŤ

Na sviatky im prepúšťal na slobodu jedného z väzňov, o ktorého žiadali. S povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž menom Barabbáš. Zástup vystúpil hore, žiadal si to, čo im Pilát vždy robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil toho kráľa Židov?“ Lebo vedel, že veľkňazi ho vydali zo závisti. Veľkňazi však poštvali zástup, aby si žiadal prepustiť radšej Barabbáša. Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: „Čo mám teda urobiť s tým, ktorého nazývate kráľom Židov?“ Vtedy znovu zvolali: „Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „A čo zlé urobil?“ Oni však ešte hlasnejšie kričali: „Ukrižuj ho!“ Vtedy Pilát, rozhodnutý vyhovieť zástupu, prepustil Barabbáša, no Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

VÝSMECH VOJAKOV

Vojaci ho vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu. Obliekli ho do purpurového plášťa, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia, a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ Trstinou ho bili po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu dosť naposmievali, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

UKRIŽOVANIE

Prinútili okoloidúceho, istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfusovho otca, ktorý práve prichádzal z poľa, aby mu niesol kríž. Viedli ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on to neprijal. Ukrižovali ho a jeho šaty si rozdelili; lósom určili, kto si čo vezme. Bola tretia hodina, keď ho ukrižovali. Jeho vinu označili nápisom: „Kráľ Židov.“ Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov: jedného sprava a druhého zľava. Tí, čo tadiaľ prechádzali, sa mu rúhali, potriasali hlavami a hovorili: „Hej ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba a zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval a sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili!“ Potupovali ho aj tí, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.

JEŽIŠOVA SMRŤ

O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. O deviatej hodine Ježiš zvolal mocným hlasom: „Eloi, Eloi, lema sabachthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to niektorí z okolostojacich počuli, povedali: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, namočil špongiu do octu, nastokol ju na trstinovú tyč, dával mu piť a hovoril: „Nechajte ho, uvidíme, či ho príde Eliáš sňať.“ No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. Keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako vydýchol, vyhlásil: „Naozaj, tento človek bol Boží Syn!“ Zobďaleč sa prizerali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salomé. Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.

JEŽIŠOV POHREB

Keď sa zvečerilo, keďže bol prípravný deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen veľrady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. Odvážne predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. Pilát sa však zadivil, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel. Keď mu to stotník potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo. Jozef kúpil jemné plátno, sňal Ježiša z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali, kde ho položili.