Monika nám v dnešnej odrobine hovorí, že Boh je vo vzťahu k nám verný a to aj vtedy, keď my verný nie sme a sme od neho ďaleko.
Lk 13, 1 – 9
Podobenstvo o stratenom synovi
A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ Vstal teda a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať.Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Monika Janoťáková
Monika Janoťáková pochádza z oravskej dediny, zo Zakamenného. Pracuje ako psychologička a o svojej práci hovorí: “Svoje povolanie vnímam v širšom kontexte než ako len zamestnanie. Mojím povolaním v tom najhlbšom zmysle je prinášať ľuďom Boha. Dať mu v sebe čo najviac priestoru, aby sa vo mne mohol stávať telom v konkrétnych rozhodnutiach a skutkoch lásky – a tak sa cezo mňa dotýkal sŕdc. Boh chce zahojiť naše rany. A tou najväčšou v nás je rana po hriechu,” vravela v rozhovore pre Slovo+.
Venuje sa aj štúdii teológie a má záľubu v umení – maľuje obrazy na ornáty. Jej koníčkom je fotenie, cez ktoré ukazuje krásy Stvoriteľa a taktiež rada spieva.
Zdroj: slovoplus.sk
Výzva na týždeň
Preto nás všetkých chcem pozvať, aby sme v tomto čase si tento Boží pohľad vo svojich životoch naplno uvedomili a aby sme ho sprítomnili aj v našich vzťahoch. Aby sme boli tými, ktorí druhým ľudom zjavujú, že Boh ich prijíma, miluje a odpúšťa im.
